StainD - 2011

Autor: Peter Šinkovic | 14.9.2011 o 14:55 | Karma článku: 1,90 | Prečítané:  641x

Je málo kapiel s tak charizmatickým frontmanom, ktorému fanúškovia a kritika verí všetky mindráky, ktoré zhudobní. Aaron Lewis bol vždy mrazivo úprimný a na vývoji Staind bolo cítiť ako sa z človeka plného hnevu a úzkosti mení na spokojného otca a manžela. Staind prekonali dlhú cestu a album, ktorý vyšiel 13.9. by mohol byť posledný.

Množstvo fanúšikov vyčítalo kapele, že po tvrdých, nu-metalových albumoch Tormented a Dysfunction sa postupne viac a viac posúvajú k mainstreamu. Tento posun bol síce viac otázkou zvuku ako umeleckého smerovania ale menej vnímavému poslucháčovi sa mohlo zdať že jednoducho Staind už vymäkol a robia už len melancholické akustické hity pre rádiá. Ja som na ich neskoršiu tvorbu nezanevrel, keďže som nikdy Staind nebral ako nejakú tvrdú kapelu a v čase keď som sa dostal k albumu Dysfunction som už počúval aj podstatne tvrdšie veci. No a hlavne si autorské duo Mushok/Lewis po celý čas zachovalo schopnosť vytvoriť až odzbrojujúco otvorené a úprimné spovede plné emócií a napätia. Zo začiatku tam prevažovala úzkosť, smútok, riešenie zlých rodinnných vzťahov, neskôr ich doplnila a z veľkej časti nahradila láska k rodine a priateľom. Všetko čo Aaron Lewis potreboval na návrat k starému hnevu a úzkosti bolo vydanie EP Town Line v marci tohto roku. V pätici skladieb sa vyznáva zo svojho patriotizmu, lásky k domovu a rodine a zároveň aj odhodlania brániť svoje hodnoty. Za tieto témy a fakt, že nahral úspešný country album, bol Aaron zoširoka kritizovaný, ako niekto, kto zapredal svoje ideály a podobne. V zlom duševnom rozpoložení a plný hnevu sa pustil so Staind do nahrávania nového albumu. Po pár skúškach bolo jasné, že vzťahy v kapele sú natoľko zlé, že budú na materiále pracovať oddelene. Počas nahrávania odišiel dlhoročný bubeník Jon Wysocki, ktorý síce svoje party nahral, ale s jeho nasadením a prístupom boli ostatní členovia tak nespokojní, že ho jednoducho vyhodili. V tejto atmosfére pochopiteľne nevznikla nejaká Staind-verzia Town Line.

Novým eponymným albumom sa Staind vracia naspäť k rozháraným koreňom. Z celého albumu je cítiť bolesť a hnev, ktorý sprevádzal jeho vznik. Kapela sa síce chcela vrátiť k tvrdšiemu zvuku, ale myslím si, že až taký návrat k starým démonom nikto neplánoval. Album otvára skladba Eyes Wide Open, ktorá omračuje svojou surovosťou a agresivitou, tak dlho od Staind nepočutou. Nasleduje prvý singel Not Again, kde sa cez zuby spievaná sloha strieda s agresívnym ukričaným refrénom.

 

 

Prvé "krajšie" melódie sa ozvú až v tretej Failing, kde však po slohe pripomínajúcej Alice In Chains opäť prichádza tvrdosť a úzkosť v predrefréne a refréne. V štvrtej Wannabe som si chvíľu myslel, že počujem Freda Dursta, ale mýlil som sa. Táto skladba je len trochu vulgárne ladený odkaz pre internetových trollov a kritikov, ktorí donekonečna kapelu obviňujú z komercie a zapredania. Nasledujú menej výrazné skladby Throw It All Away a Take a Breath, ktoré majú všetky prvky produkcie Staind, ako dobré riffy, výrazné melódie a kvalitné texty, len proste tak nejak nevytŕčajú z radu. Bottom hneď od začiatku prekvapí zvláštnym disharmonickým a tvrdý riffom a pokračuje výborne vystavanou melódiou až po brutálny koniec. Aj v nasledujúcej Now je dominantný gitarový riff, ktorý ženie skladbu v rýchlejšom tempe ako zvyšok albumu. Predposledná Paper Wings je asi najtvrdšia skladba ako vytiahnutá z Dysfunction. Žiadny smútok, len hnev. Smútok prichádza až s poslednou Something To Remind You, ktorá vyznie na tomto albume omnoho intenzívnejšie ako by vyznela na niektorom z predošlých. V kontexte vyjadrení o neistej budúcnosti kapely znejú slová "So this is it. I say goodbye to this chapter of my everchanging life" ako rozlúčka a fanúšikom sa určite nepočúvajú ľahko.

 

Staind sa na tomto albume vrátil späť k svojim začiatkom. Na rozdiel od mnohých iných kapiel, ich návrat k vlastným koreňom nepôsobí zbytočne a neprirodzene. Práve naopak, znie zmysluplne a uveriteľne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prehrali a odišli k medveďom. Danko nie je prvý, kto sa po porážke stratil

Za medveďmi pravidelne chodil Vladimír Mečiar, po neúspešných voľbách sa trikrát vytratil aj Robert Fico.

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky.


Už ste čítali?