Festival EUROBLAST, Köln, Djermany

Autor: Peter Šinkovic | 25.10.2011 o 12:10 | Karma článku: 2,52 | Prečítané:  681x

Fenomén djentu valcuje skrz všetky metalové žánre a je dosť možné, že ďalší album Machine Head, ktorí vždy svojou tvorbou sledovali aktuálne pohyby na scéne, bude tiež djentový. Napriek tomu djentové kapely stále koncertujú s rôznymi death/tech/corovými kapelami a na role headlinerov si musia počkať. Nie však na festivale Euroblast, ktorý už druhý ročník po sebe úzko spolupracuje s portálom got-djent.com. Tento rok to boli dva dni djentovej elity aj so slovenskou účasťou.

Len v krátkosti zhrniem, že tento festival sa odohráva v klube zhruba rovnako veľkom ako Randal v Bratislave a zliezajú sa tu ľudia z celej Európy na jedinú čisto djentovú akciu na svete.

Keďže som sa toho roku zúčastnil aj so svojou kapelou Disconcrete, pochopiteľne som vymeškal pár kapiel z prvého dňa.

Na začiatku každého dňa boli na menšom stage vždy workshopy. V piatok svoje skúsenosti s produkciou a komponovaním moderných metalových gitaroviek odovzdali David Maxim Micic a Monuments, v sobotu mladučký Jakub Zytecki. V podstate prebiehali tak, že sa zahrala skladba a nasledoval rozbor, počas ktorého umelci rozmieňali na drobné jednotlivé rytmické a melodické prvky v kompozícii. Potom už nasledovali očakávané vystúpenia európskej djentovej elity.

Uneven Structure boli pre mňa jedným z veľkých prekvapení festivalu. Minulý rok som ich videl a pravdupovediac ma ich vtedajší prejav veľmi nezaujal. Kapela však urobila obrovský krok dopredu a od bohapustého vykrádania Meshuggah sa pohli k silnej a svojskej atmosfére. Počas ich vystúpenia mi stačilo zavrieť oči a vychutnávať si dokonalý hudobný zážitok. Výborná rytmika, vzdušné atmosférické sample a vynikajúci bezchybný spevácky výkon. Určite nepremeškajte príležitosť pozrieť si ich v marci vo viedenskej Arene.

Aliases predviedli energický set, počas ktorého nebol čas na oddych. Stopercentný výkon kapely trochu zhadzoval spevák, ktorý sa nepočul a bolo to počuť. Treba mu ale uznať, že to zbytočne nerozmazával a proste si z toho robil srandu. Kapela zahrala aj dve nové skladby, ktoré boli v pomalšom tempe s výraznejšou rytmikou. Po koncerte som sa rozprával s gitaristom Pinom, ktorý mi povedal, že na plnohodnotnom albume, ktorý sa chystá na budúci rok sa bude vyskytovať pestrejší materiál ako na EP Safer Than Reality.

Po zbabranom vystúpení Vildhjarta (tak ako minulý rok, nepočúvateľný zvuk - zjavne to tak chcú) a nevýraznom sete Mnemic bolo jasné, že najlepším momentom piatkového večera bude koncert Chimp Spanner-a (14.12.2011 v Randal clube). Kapela / projekt  Paula Ortiza je krásnou ukážkou toho, ako robiť inštrumentálnu hudbu tak aby bavila a šlapala aj naživo. Výborne vystavaný set bol zážitkom pre každého milovníka progresívneho metalu. Paul je pre mňa po dlhej dobe prvý gitarista, ktorý takmer celý čas sóluje a napriek tomu nenudí, práve naopak. Aj keď nepredvádza žiadne krkolomnosti v štýle Tosina Abasiho, jeho hra je krásne vyspelá, kompozícia plynulá a zaujímavá a tón až neuveriteľne čistý. Opäť odporúčam prísť sa presvedčiť na vlastné oči v decembri do Randal clubu, kde bude Chimp Spanner predskakovať legendárnym Cynic.

Druhý deň sa pre mňa začal nevýraznými tuctovými djentovicami v podaní, Cruentus Afekth. Tieto kapely bohužiaľ pochovávajú miestami aj zaujímavé momenty v strašnom, chemickom zvuku, ktorý sa možno dá počúvať z nahrávky ale naživo sa to celé zvučí inak. Možno im vystúpenia "lepších" kapiel, ktoré mohli na tomto festivale vidieť otvoria oči a chalani niečo s tým zvukom urobia.

Proghma-C sa prezentovala trochu rozťahaným setom, ktorý bohužiaľ nepriniesol nič nové, iba síce výrazne prearanžované ale stále iba skladby z dva roky starého albumu Bar-Do-Travel. Kapela odohrala iba tri skladby, takže si asi viete predstaviť ako boli rozťahané. Nie že by im nešla improvizácia, a už vôbec sa nedá povedať že hrali nudne alebo zle, ale mne osobne sa viac páčilo sústredenejšie vystúpenie z minulého roka. V neskoršej debate so spevákom som sa dozvedel, že tvorivá nečinnosť kapely bola zapríčenená profesionálnou vyťaženosťou gitaristu a hlavného skladateľa. Pre fanúšikov je určite dobrou správou, že druhý album od tejto výbornej poľskej kapely môžeme čakať niekedy v budúcom roku.

Kedy sa dočkáme konečne debutového albumu Monuments, nevie nikto. Isté však je že kapela musí nájsť kvalitného vokalistu, pretože ich inštrumentálny set ma dlho nebavil. Totálna rytmika, to hej - táto kapela má asi najlepší groove zo všetkých djentových kapiel, ale skladby sú evidentne postavené ako podklady pod výrazne rytmické spevy a pri ich absencii sa veľmi rýchlo opočúvali. So spevákmi, minulý rok vo Viedni to bolo podstatne lepšie a veľmi zábavné po celý čas.

Veľkým sklamaním bol nový spevák Tesseract. Na jeho prejave nie je nič čo by dávalo vodítko, prečo si kapela vybrala práve jeho. Nebudem to rozmazávať, len vymenujem že spieva: falošne, afektovane, nudne a nevkusne. Do kapely sa nehodí a donútil ma odísť po troch skladbách. Jeho nekonečné vibráto mi pripomenulo Kulyho a chalan nemal ani screamy dobré. Celé zle. Návštevu koncertu tejto kapely odporúčam až keď si nájdu iného speváka, lebo toto sa fakt nedalo.

Po tomto hroznom zážitku ma však čakalo najpríjemnejšie prekvapenie víkendu, poľská kapela Disperse. Výborný mix progu, djentu a fusion mal iba jednu chybu - videl som len dve skladby. Aj tie však stačili na to aby som si okamžite túto kapelu obľúbil. Úžasný gitarista, výborný zvuk, vkusné skladby s pôsobivou atmosférou. Rozhodne chcem od nich počuť viac a vidieť ich ešte niekde naživo.

Aj u hlavnej hviezdy festivalu Textures prebehla výmena speváka. Dopadlo to presne opačne ako u Tesseract. Textures získali v Danielovi de Jonghovi speváka, ktorý nech spieva v ktorejkoľvek zo svojich nespočetných polôh, spieva čisto a presvedčivo. Do kapely zapadol vynikajúco po všetkých stránkach. Textures predviedli show hodnú headlinera akéhokoľvek festivalu. Precízne a energicky odohraný set obsahoval nové ale aj staršie skladby, kapela neobišla žiadny zo svojich starších hitov a Daniel ich všetky zvládol lepšie ako pôvodný spevák. Z celej kapely sršala energia a zároveň uvoľnenosť a profesionalita. Set ubehol ako voda a po skončení som mal pocit, že by som si dal kľudne aj dvojitú porciu. Textures ma presvedčili, že hoci ich nahrávky nemajú vždy až taký ťah na bránu, naživo je to úplne niečo iné. Možno by sa mali prestať produkovať sami a mali by nájsť niekoho, kto dokáže túto ich energiu z živých vystúpení preniesť aj do štúdia.

 

Na ďalší rok organizátori prisľúbili opäť o niečo väčšie priestory a oznámili už aj prvú hviezdu budúcoročného lineupu - Animals As Leaders. Každý fanúšik moderného metalu by si mal na október 2012 vyhradiť čas a budget na návštevu tohto festivalu. Stojí to za to.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?